HLAD A SMÄD PO SPRAVODLIVOSTI

            Chaim Potok, Žid a jeden z veľkých románopiscov 20. storočia, vkladá do úst jednej zo svojich postáv tieto slová: „Nemôže to takto ďalej pokračovať! Masakrujú nás! Z každej strany nás zabíjajú, akoby sme boli hmyz! Musíme niečo urobiť! Chcete tu ostať sedieť a odriekať žalmy? Kedy nejaký žalm zabránil, aby ti neroztrhlo hrdlo? ... Musíme niečo urobiť!“
            Mať hlad a smäd po spravodlivosti nehovorí v podstate iné ako to, že treba vstať a niečo urobiť. Žalmy môžu byť podnetom, ale samotná modlitba bez činu nestačí. Boj za spravodlivosť nemožno ani zúžiť na tému konferencie, diskusie za okrúhlym stolom či zhromaždenie, na ktorom je zabezpečený bohatý obed. Musí sa stať výčitkou, nepokojom, obžalovaním, záťažou, ktorú už ďalej nemožno len niesť.
            Znamená to neklásť si neustále otázku: „Ako môže Boh dopustiť takéto niečo?“ ale tiež výčitku: „Prečo ja strpím takýto nehanebný stav? Ako môžem v tejto veci konať ja?“